Southside Radar #3: Krv na chodníku, hlad v očiach a Davis ide ďalej
Los Santos – Kým si hore vo Vinewoode leštia úsmevy, riešia sledovanosť a nové plastové sny, dole v Davise sa stále hrá o holý život. Nič sa nezmenilo. Len je tu viac ticha. A každý, kto pozná ulicu, vie, že ticho je najhoršie znamenie.
Keď ulica stíchne, niečo sa chystá.
A ver mi – chystá sa dosť.
Ticho pred búrkou
Tento týždeň bolo menej výstrelov. Menej sirén. Menej cirkusu pre kamery. Ale to neznamená pokoj. Znamená to, že sa veci riešia potichu. V zadných izbách, v autách bez značiek, za zatiahnutými závesmi.
Niektoré tváre zmizli. Iné sa zjavili. Nové káry, nové hodinky, staré mená s novým sebavedomím. Keď niekto zbohatne zo dňa na deň, málokedy je to náhoda.
Rešpekt sa tu nekupuje
Vidím mladých, čo si myslia, že im Instapic kúpi rešpekt. Reťaz na krku, požičané auto, reči jak z klipu. Lenže Davis na pózy nehrá. Tu sa rešpekt nedá kúpiť, tu sa buď vybuduje, alebo ťa zlomí realita.
Staré hlavy stále držia opraty. Nekričia, nehrajú sa na bossov. Ale keď prejdú ulicou, všetci vedia, komu sa majú pozrieť do očí a komu radšej nie.
Šepoty z turfov
Niečo sa varí. Jeden turf tlačí hranice, ďalší má problém s lojalitou. A niekto sa hrá príliš vysoko na to, odkiaľ vyšiel. Mená nepoviem. Kto má rozum, ten už sleduje pohyb.
Dávaj pozor na tých, čo zrazu mlčia viac než zvyčajne.
A hlavne na tých, ktorým sa darí až podozrivo dobre.
Davis nie je peklo. Davis je skúška. Ukáže ti, kým si, keď zhasnú svetlá a zostane len ulica, dych a rozhodnutia. Ak toto čítaš, znamená to, že ešte stojíš. Southside Radar pokračuje.
A ja tiež. Mier, ale oči otvorené.
Napsal
Milka
Weazel News